Martin Očenáš
Tak letí čas
Dnes cestou co skúšky s mojím spolubydlom, sme tak premýšlali, že už to začína byť v pohode, a konečne sa nám darí aspoň niečo. Ráno bolo strašné, ovšem dopadlo presne tak ako sme predpokladali, obaja sme na ranný budík zvysoka kašlali a spali pokojne dalej, veď skúška to je nič. Okolo 8:40 už nám nebolo všetko jedno, tak sme sa rýchlo dali dokopy a utekali na metro. Ale. Čo by som to bol za študenta, keby som si na skúšku nezabudol index. Tak som utekal naspäť. To zapríčinilo, že som celú skúšku smrkal na celú aulu.
